Ani neviem prečo som dlho túžila po tejto knihe. Je veľa kníh o kameňoch a kryštáloch, no táto ma oslovila inak, a to som ju ani nedržala v rukách. Bola nejaký čas nedostupná, no prednedávnom sa podarilo.
Mám ju.
Som nadšená, až tak , že som sa rozhodla priblížiť vám najzaujímavejšie časti v krátkych článkoch. Keďže aj kniha je písaná s posolstvom a v presne daných krokoch, skúsim aj v článkoch dodržať túto postupnosť.
S láskou a pokorou vám predstavujem knihu :
„Ľudia tvrdia, že kamene nehovoria a necítia.
Ako sa len mýlia.“
Alphonse Chāteaubraint
Všeobecná definícia je : „pevné teleso geometricky pravidelného tvaru.“ No patria k nim aj vzácne drahokamy, polodrahokamy a aj obyčajné kamene.
Kamene, polodrahokamy sa používajú už od staroveku. Boli pokladané za niečo posvätné a boli súčasťou náboženských liečiteľných, vešteckých a ochranných praktík.
V Indii su dodnes uctievané tzv. Šiva lingami – kamene predstavujúce Boha Šivu. V Gréckej histórii sa píše, že Slnko je veľká kryštalická guľa. Dielo neznámeho autora zo 4 storočia Lithica sa píše, že kryštály sú „zaručeným prostriedkom proti všetkým pozemským biedam“ :
„Kto sa teší tomu, že vlastní bohatstvo (kryštálov)
ten nepocíti nikdy žiadny zármutok.“
Kryštály sú oporou našej planéty. Predstavujú akési kosti Zeme.
Rozvádzajú jemné prúdy energie planéty, podobne ako výživa v ľudských cievach.
Doslova poháňajú svet – nájdeme ich v najmodernejších technických a lekárskych prístrojoch, rovnako ako vo farbách na stenách, hodinkách, v šperkoch. Počítače by nefungovali bez piezoelektrických vlastností kremeňa.
Samotné používanie kryštálov je staré ako ľudstvo samo.
Na Zemi podlieha všetko neustálym premenám. Aj minerály vznikajú, rastú a menia sa. Väčšina z nich vznikla a aj dnes vzniká vo vnútri Zeme kde sú vysoké teploty a tlak tisícok atmosfér. Vznik je ovplyvnený mnohými vplyvmi ako magmatická tvorba minerálov, postupným zvetrávaním, chemickým usadzovaním, pri metamorfóze, a tiež Minerály a horniny biologického pôvodu.
vo väčšine ide o kombináciu rôznych minerálov. V zásade ich delíme na:
Stačí len nepatrná zmena, aby vznikol unikátny kryštál. Kremeň je oxid kremičitý. podľa rýchlosti akou chladol vznikajú malé kryštály ako Chalcedón, alebo veľké kryštály Karneol. A napr. Silicit (pazourek), ktorý vznikol z tiel morských živočíchov je čistý Kremeň.
Ametyst, Citrín, Ruženín aj Záhneda sú jemnou variantov oxidu kremičitého s prímesou ďalších minerálov, vďaka ktorým získavajú jedinečné sfarbenie.
Existuje mnoho ďalších spôsobov, akými vieme kryštály triediť a rozdeľovať. Podľa tvrdosti, geometrickej formy, či pôsobenia vonkajšieho tvaru. Ak vás podrobnejšie delenie kryštálov zaujíma, dajte vedieť – rada pre vás spíšem.
Aspoň malá ukážka :
A v nasledujúcom článku vám prezradím, ako na nás vplývajú farby kameňov 🙂
Majte krásne dni 🙂
Helen